Kijan kreyòl la mache
Kreyòl se lang ofisyèl depi 1987, e li gen yon òtograf ofisyèl depi 1979. Kontrèman ak franse, li fonèmik: yon son, yon fason pou ekri l, okenn lèt bèbè.
Pa gen lèt bèbè
Franse ekri anpil lèt li pa di. Kreyòl ekri sa l di. Se pou sa yo te goumen pou òtograf 1979 la.
Twa vwayèl nen: an, en, on
Yo ekri yo ak de lèt. Lè vwayèl la pa nen, aksan grav la separe l — se pou sa è ak ò gen enpòtans.
Atik la vin APRE non an
liv la. Fòm li chanje selon son ki vin anvan l: la, a, an, nan.
Vèb yo pa janm konjige
Tan an nan yon ti mo devan vèb la: te, ap, pral, ta. Vèb la pa janm chanje.
Pa gen jan gramatikal
Pa gen le/la pou aprann. li se li, fi kou gason.
Pliryèl ak yo
liv yo. Menm yo a se pwonon an tou.